Hruška či hruškovica?

Slovensko, a vlastne skoro celá Európa, má veľmi dlhú tradíciu vo výrobe a konzumácii destilátov. Domáca pálenka, ražovica, slivovica, hruškovica... výber je široký. Táto tradícia je taká silná, že tie najobľúbenejšie druhy nepotrebujú žiadnu vtieravú reklamu. Takmer všetci vedia, čo je Bošácka, Kopaničiarska, alebo v Čechách Moravská či v Maďarsku Kecskeméti. Ide, samozrejme, o domácu pálenku vyrobenú zo sliviek - slivovicu.

Postupne sa začali objavovať rôzne výčapné liehoviny, rumy alebo x-krát destilované vodky. Naša doba konzumná, kedy je zdravý rozum nahradený marketingom, k tomu ešte pridala ďalšie vylepšenia ako „originálna hruška“, „strieborná slivka“ či „silver marhuľa“ a podobne. Samozrejme, prišlo aj na vylepšenie ceny.

V čom je teda rozdiel medzi hruškou a hruškovicou?

Základom každého destilátu je etylalkohol, ktorý sa získava fermentovaním (kvasením) z cukrov. Tie sa zasa získavajú z ovocia alebo napr. cukrovej repy. Cukor sa však dá získať aj tepelným rozložením škrobu (zemiaky, obilie). Výhodou výroby alkoholu zo škrobu je väčšie množstvo alkoholu, ktoré sa dá takto získať. Napríklad raž má výdatnosť až 10 krát väčšiu ako hrušky. Inak povedané zo 100 kilogramov hrušiek môžeme získať tak 5-6 litrov kvalitnej hruškovice, kým zo 100 kíl raže až 50-60 litrov „ražovky“. Hlavným motívom je tu cena. Skúste si prepočítať, koľko stojí 100 kíl hrušiek a koľko stojí 100 kíl zemiakov. A potom si prerátajte, koľko bude stáť liter hruškovice a koľko „velejemný lieh“ zo zemiakov.

Aby sme boli up-to-date, použijeme citáty z európskej legislatívy. Tá hovorí, že destilát sa vyrába destiláciou prírodne fermentovaných výrobkov s pridanými dochucovadlami alebo bez nich (čo sú vlastne väčšinou „domáce” pálenky, ale patria sem aj napríklad pravé koňaky) a/alebo pridaním dochucovadiel, cukrov alebo iných sladidiel uvedených v prílohe I bode 3 a/alebo iných poľnohospodárskych výrobkov a/alebo potravín do etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu a/alebo do destilátov poľnohospodárskeho pôvodu a/alebo do liehovín v zmysle tohto nariadenia.

Toto znie veľmi vzdelane, ale v podstate ide o to, že hruškovica sa vyrába z hrušiek (fermentáciou/kvasením a následnou destiláciou), kým taká „zlatá hruška“ sa vyrába z etylalkoholu získaného napr. zo zamrznutých zemiakov, do ktorého sa pridá destilovaná voda, nejaké sladidlo (karamel) a dochucovadlo (octan etylový = hrušková esencia).

Ak chcete z menej kvalitných surovín získať konzumovateľný alkohol, musíte ho niekoľkokrát destilovať až napokon získate prakticky chemicky čistý etylalkohol. Marketingoví odborníci tvrdia že „jemný lieh, sedemkrát destilovaný“ a „čistá, demineralizovaná voda“ sú prednosťou, ale opak je pravdou, z toho vás akurát bude bolieť hlava.

Takže ak chcete piť dobrú pálenku tak si všimnite:

• názov destilátu - má byť odvodený od názvu ovocia, napríklad slivovica, hruškovica, jablkovica, malinovica, drienkovica – teda NIE slivka, hruška, malina, golden hocičo, atď.
• obsah a typ liehu - mal by byť nad 45%, ak je ho menej, obyčajne je pálenka riedená demineralizovanou vodou, čo je pre kvalitný nápoj dosť podozrivé. Podozrivé je aj to, ak obsahuje aj iný lieh ako ovocný.
• vek - pravý destilát vekom získava na kvalite. Dolná hranica je jeden rok.
• voda - najlepšia je obyčajná pitná voda s obsahom prírodných minerálov okolo 100mg na liter. Destilovaná či demineralizovaná voda je zdraviu nebezpečná umelina.
• farba a čírosť - pravý, neupravovaný destilát je vždy číry. Farbu môže získať ak vyzrieva v sude – takto sa získava napríklad whisky a koňak, alebo maceráciou príslušného sušeného ovocia. Zrenie v sudoch sa dá nahradiť aj dubovými alebo morušovými hoblinami. Destilát skladovaný v nádobách zo skla, nerezu alebo kameniny, zostane číry ľubovoľne dlhú dobu. Držanie pálenky v nádobách z plastu je zdraviu nebezpečné.
• príchuť - dobrý destilát nepotrebuje nevyhnutne príchuť a určite sa zaobíde bez octanu etylového, kulérov či karamelu.

Ak pálenka, ktorú si idete kúpiť, spĺňa vyššie uvedené vlastnosti, tak potom je to PRAVÝ DESTILÁT.